Ignorované signály TICHÉHO ZABIJÁKA: Moderátorka až po 10 rokoch zistila, že má CUKROVKU!

Televízna osobnosť a populárna rozhlasová moderátorka Gorica Nesovič pred niekoľkými rokmi zistila, že má cukrovku…

Bol to pre ňu šok. Jej príbeh je dôkazom toho, že cukrovka, ktorá postihuje čoraz viac ľudí, je skutočným tichým zabijakom, pretože ju objavila až 10 rokov po tom, čo sa jej objavila!

Cukrovka, ktorá radikálne mení náš život, vzniká väčšinou v dôsledku zanedbávania zdravia, v dôsledku moderného rýchleho životného štýlu, kedy sa nemáme čas venovať zdravej strave a fyzickej aktivite. To sa jej stalo, keď zistila, že má cukrovku, a jej život sa zrazu zmenil, keď sa začala pandémia koronárneho vírusu.

Takto vyzerá život diabetika, ktorý patrí do rizikovej skupiny v čase korony. Jej príbeh môže mnohých varovať, pomôcť vám s cukrovkou sa vážne vysporiadať, ale aj včas skontrolovať váš zdravotný stav. Gorica totiž čestne priznáva, že všetko, čo sa jej deje, je daň, ktorú platí za to, že sa nestarala o svoje zdravie.

Netušila som, že som chorá

– ,,Keď som zistila, že mám cukrovku – bol to šok! Myslela si, že to musím nejako cítiť, že niečo nie je v poriadku. Napríklad to, že som neustále smädná, ako mnohí hovoria, je jedným z prvých príznakov choroby. Ale nemala som vôbec žiadne príznaky. Vôbec nič! Prudko som schudla, to je pravda, ale predtým som zmenila stravu. Obľúbila som si stredomorskú a ajurvédsku kuchyňu, začala som s jogou, chcela som si dať do poriadku váhu. Neprekvapilo ma teda, že chudnem.

A potom – šok!

– ,,Zrazu mi nenormálne opuchli nohy. Celé nohy. Netušila som, čo sa deje… Samozrejme, kedy inokedy sa opýtať lekára, ak nie teraz. Išla som na vyšetrenie. Normálne mi najprv zobrali krv. A večer mi volajú z laboratória:
„Hláste sa HNEĎ do nemocnice! Váš cukor je takmer tridsať…”

– ,,Ticho. Šok. Ani som nevedela, čo to presne znamená… Vedel som, že do sedem je normálna hladina cukru… No, pravdupovediac, už si nič nepamätám. Veľmi som sa bála. Bola som taká šokovaná… Netušila som, čo mám robiť, čo sa teraz deje, prečo tak vysoký cukor, som necítila… Kde? Nespočetné množstvo otázok v hlave, nespočetné množstvo dilem, výsluchov… A išla som na endokrinológiu. Tam mi zachránili život. Doslova. Zachránili ma, pretože zmenili môj pohľad na život. Vtedy som si uvedomila, že všetci sme primitívi, veď k lekárovi vôbec nechodíme! Všetci si myslíme: Som zdravý, nič ma nebolí… Ani ja som nechodila na pravidelné prehliadky, priznávam.“

Nie, Gorica, nie si unavená len kvôli svojmu veku

– ,,Hoci som mala nejaké príznaky, neprežívala som ich tak, a tak som ignorovala, že niečo nie je v poriadku. Mimochodom, predtým, ako som zistila, že mám cukrovku, som sa často cítila veľmi unavená… Ale, samozrejme, pripisoval som to veku, práci, pretože desaťročie vstávam o štvrtej ráno. Ťažko sa mi vynahrádzajú tie hodiny spánku… Ale keď mi doktor prezradil hroznú pravdu, že som mala takú vysokú hladinu cukru v krvi minimálne pred 10 rokmi… Že vo mne číhala a skrývala sa cukrovka – až vtedy som pochopila prečo túto prekliatu cukrovku nazývajú „tichý zabijak“. Zachvátil ma strach, ale vedela som, že teraz musím počúvať lekárov.“

Zotavenie, uzdravenie

– ,,Bola som v nemocnici dva týždne. Po tých dvoch týždňoch boli výsledky oveľa lepšie a ešte lepšie. Organizmus sa pekne zotavil, cítim sa dobre. Už nie som taká unavená. Ale prosím: odmerajte si cukor, hneď! Poučte sa z môjho príbehu. Teraz som na inzulíne štyrikrát denne, meriam si glykémiu šesťkrát denne, raz za deň sa meriam na váhe. Všetky výsledky sú v normálnych medziach. Vediem si denník.“

– ,,Hodinu pred jedlom a dve hodiny po jedle si zapisujem množstvo cukru do denníka. Stravujem sa inak, pretože jedlo môže veľmi pomôcť pri tejto chorobe. Cukor držím na hranici: päť, šesť, sedem… Je to dobré, pokiaľ je číslo jednociferné. Robím všetko, čo mi lekári povedia. Keby mi niekto pred 20 rokmi povedal, že si budem dávať injekcie. Ale tiež sa to stáva normálne, nič hrozné. Som poslušný pacient, pretože to je jediné, čo musím urobiť: trochu viac sa milovať a starať sa o svoje zdravie. Keď som to predtým nerobila.“

Na aké príznaky si dať pozor?

  • neprestajná únava
  • zhoršenie zraku – hlavne videnie do diaľky
  • časté močenie
  • hnisavé a nehojace infekcie kože
  • výrazný smäd a suchosť v ústach
  • tŕpnutie nôh a brnenie v nohách,
  • opakované infekcie močových ciest
  • častý alebo neustály hlad, ktorý prechádza až do triašky

 

Zdieľajte tieto užitočné informácie aj so svojimi priateľmi!

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*