V dnešnom svete sa deje veľa zaujímavých vecí, o ktorých mnohokrát nemáme ani páru. Je preto nutné mať neustále otvorené oči, počúvať a konať. Veľakrát len stačí mať poriadne otvorené srdce a nebáť sa pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. Nič lepšie totiž druhým dať nemôžeme než len kúsok zo seba, teda kus svojho srdca, lásky, času a ochoty. Príkladom je akt tohto statočného muža, ktorý sa nebál osloviť starú pani, ktorá si do jeho kaviarne prišla sadnúť na kávu aj cez to, že na kávu nemala peniaze. Možno vás jeho reakcia ohromí rovnako ako nás.
Musíme si pomáhať
Nikdy nesmieme zabudnúť na to, že sme všetci ľudia a mali by sme si pomáhať. Zloba, závisť a nenávisť voči druhým rozhodne nie sú populárne vlastnosti, avšak sa okolo nás stále objavujú. Dôvodom je zrejme to, že o tom ľudia koľkokrát ani nevedia, proste tak robia zo zotrvačnosti a neuvedomelosti. Riešením je otvoriť svoje srdce, pozrieť sami do seba a nebáť sa pomáhať druhým. Tým, že pomáhame druhým, vlastne pomáhame sami sebe. Tento čašník je toho dôkazom.
Zázrak v cukrárni
Tento príbeh sa stal v jednej kaviarni a cukrárni v Moskve počas jedného krásneho dňa. Do podniku prišla jedna mladá a krásna dáma, aby si dala svoju obľúbenú kávu. Sadla si k stolu a čakala, až príde čašník, aby si mohla objednať. Čašník prišiel a slečna si objednala. Medzitým si všimla, že pri vedľajšom stole sedí stará pani. Táto pani si znenazdajky vytiahla z tašky sendvič a začala ho jesť. V tú chvíľu to uvidel čašník a slečne bolo jasné, že ženu sa sendvičom vyhodí.
Veteránka z vojny
Bola však veľmi prekvapená, keď čašník došiel k žene a miesto vyhubovania jej podal hrnček s čajom. Slečna neverila svojim očiam, a preto sa muža spýtala, čože sa stalo a či je žena jeho babičkou. Muž odpovedal, že to jeho babička nie je, ale je to veteránka z druhej svetovej vojny. Chodí sem každý deň zjesť svoj sendvič a všetci sú na ňu zvyknutí. Vždy ju nalejú čaj a nechajú ju v pokoji zajesť.
Zdieľaje tento článok, aby všetci vedeli, že stačí málo, ako byť k sebe dobrí!
Leave a Reply