Lekár vysvetľuje: „Čím viac dieťa soplí, tým bude zdravšie, keď vyrastie. Imunitu treba trénovať, nie potláčať!"

Imunitu treba od detstva trénovať, nie ju potláčať! Len tak sa môžu v dospelosti vyhnúť rakovine…

„Imunitný systém je ako armáda. Musí trénovať. Ak nie je trénovaný a trénujú ho črevné baktérie a rôzne vírusy – zlenivie. Tie deti, o ktorých hovoríme, že sú „slabé“, pretože sú stále chorľavé, neskôr v živote sú neskutočne zdravé.“

Profesor Dr. Branimir Nestorović, jeden z najuznávanejších pneumológov a alergológov, primár pneumológie Fakultnej nemocnice v Tiršovej, ako hosť rannej relácie televízie Happy vyvrátil niekoľko mýtov, ktorým verili takmer všetci, o slabej imunite u detí, príjme tekutín a baktériach, ktorých sa všetci tak bojíme.

Keď už hovoríme o imunite detí, lekár povedal, že podľa niektorých amerických štatistík do 6. roku života majú respiračné infekcie 6- až 8-krát častejšie ako starší ľudia. Sú predisponované k tomu, že sú často choré z rôznych dôvodov. Doktor však hovorí, že to nie je dôvod na obavy. Najdôležitejšie na sledovanie nie je teplomer, ale to, ako dieťa vyzerá.

„Existujú rady, ktoré hovoria, že teplotu treba merať, keď je vysoká, nad 39,5 a keď dieťa vyzerá zle. Hoci má vaše dieťa horúčku, skáče a hrá sa, nie je to choré dieťa“, hovorí lekár a dodáva:

„Mnohí neveria, že ani 95% a podľa niektorých výskumov až 98 % infekcií u detí je skutočne vírusových. Len obyčajné vírusy, ktoré prichádzajú a odchádzajú. A čo je zaujímavé, tie deti, o ktorých hovoríme, že sú vychudnuté, pretože sú neustále choré, neskôr v živote sú neskutočne zdravé.“

„Minulý rok bola dokončená štúdia, ktorá ukázala, že deti, ktoré majú v mladosti len zriedka horúčku, majú v neskoršom veku väčšiu pravdepodobnosť rakoviny. Je to preto, že imunitný systém je ako armáda. Musí sa trénovať. Ak netrénuje (a trénujú ho iba črevné baktérie a rôzne vírusy), zlenivie.“

Lekár hovorí, že je normálne, že sú deti často choré a že by ste tomu nemali prikladať žiadnu dôležitosť.

„Ako som už povedal, vo väčšine prípadov ide len o vírusové infekcie, len v niekoľkých percentách sú bakteriálne, tie sa liečia antibiotikami. Deti, ktoré majú bakteriálnu infekciu, sú rozpoznateľné, vyzerajú inak, sú trochu dehydrované, ospalé, odmietajú jedlo…“

Doktor Nestorović hovorí o príjme tekutín, ktorý sa stal módou, pretože každý nosí nejaké fľaše vody všade kam ide, hovorí, že je to veľká mánia.

„Mali by ste piť vodu, keď ste smädní. Ako zvieratá vedia, kedy potrebujú piť vodu, a nikto im nepovedal, koľko litrov potrebujú prijať? Americké odporúčania hovoria o 2,8 litra pre ženy a 3,2 pre mužov a tam sa káva nepočíta. Ja tomu neverím. Naše telo je vyladené a vodu by ste mali piť, keď ste smädní.“

,,Pozor, keď ste smädní, vypijete určité množstvo vody, koľko vám chutí, a zároveň už nie ste smädní, hoci sa tá voda zo žalúdka ešte nikam neposunula. Žalúdok má „meter“, ktorý meria, koľko vody potrebujete, je to úžasné.“

V Anglicku robili štúdiu o príjme tekutín. V jednej skupine nalievali ľudí čajom a rôznymi tekutinami a v druhej ľudia jednoducho pili čistú vodu, keď boli smädní. Tí v prvej skupine mali o 73 % viac sťažností ako tí v druhej skupine.

Kandida nie je neškodná

„Keď narušíme črevnú flóru antibiotikami, kandida sa zblázni a vylučuje najmenej tri proteíny, ktoré spôsobujú rakovinu.“

,,Najjednoduchším liekom na kandidu je tymian a možno ho použiť s oregánovým olejom, ktorý je jedným z najsilnejších prírodných antibiotík,“ radí doktor Nestorović.

Všetci hovoria, že antibiotiká netreba brať na ľahkú váhu a vieme, že sú lekári, ktorí ich predpisujú ako cukríky.

„Antibiotiká sa podávajú pri bakteriálnej infekcii potvrdenej výterom, napríklad pri angíne. Mnohí lekári tvrdia, že bakteriálna hnisavá angína sa dá rozpoznať voľným okom, no jednoducho to nie je pravda.“

,,Existuje štúdia vykonaná v Austrálii. Zhromaždili 50 najlepších pediatrov a priniesli im veľa detí s hnisavou angínou, aby vyšetrili a určili, či je angína bakteriálna alebo vírusová. Len v 30 % prípadov lekári stanovili správnu diagnózu a ešte zaujímavejšie je, že jedno a to isté dieťa im priniesli viackrát a len v 22 % prípadov stanovili rovnakú diagnózu. Čo znamená, že vo väčšine prípadov rovnakému dieťaťu stanovil ten istý lekár dve rôzne diagnózy,“ vysvetľuje lekár.

„Takže moja rada, keď má dieťa dlhodobo vysoké teploty – výter, krvný test, CRP. Teplota pri vírusových infekciách zvyčajne trvá do 3 dní. “ uzatvára profesor Nestorović.