Lekárka zaoberajúca sa rakovinou vysvetlila, prečo verí, že medzi vašim duševným stavom a fyzickým zdravím existuje silné spojenie.
Onkologička Lee Erin Connelly zdieľala „spoločnú tému“, ktorú pravidelne vidí u pacientov pred diagnózou nádoru.
Keď sa náš zdravotný stav náhle zhorší, často sa objavia príznaky a symptómy, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, kde robíme chybu.
Odtiaľ vieme určiť, ktoré faktory nášho životného štýlu spôsobili, že sme náchylnejší na choroby – a podľa tejto lekárky to nie je inak ani v prípade rakoviny.
Doktorka Lee Erin Connelly z USA je špecialistka, ktorá sa sústreďuje na „liečbu celého človeka, nielen choroby“, takže vždy hľadá spoločné spúšťače a sleduje určité správanie.
Praktizuje medicínu od roku 1986 a v roku 1992 založila Centrum pre novú medicínu v Irvine v Kalifornii – kde zostáva lekárskou riaditeľkou.
Dokonca napísala knihu „The Cancer Revolution“, ktorú opisuje ako „integratívny prístup k liečbe (a prevencii) rakoviny, založený na 6 revolučných zisteniach, s praktickým programom a stratégiami, ktoré boli použité s pozoruhodným úspechom.“
,,V priebehu rokov si osvojila tému, ktorá sa opakuje u mnohých jej pacientov, ktorým bola diagnostikovaná zákerná choroba,“ píše Ladbible.com.
V príspevku na sociálnej sieti certifikovaná lekárka odhalila, že verí, že mozog a telo sú prepojené oveľa viac, než si ľudia myslia, pretože je presvedčená, že duševný stav človeka môže výrazne ovplyvniť jeho fyzické zdravie.
,,Spoločnou témou, ktorú pravidelne vidím u pacientov, je, že zvyčajne utrpeli nejakú veľmi, veľmi stresujúcu udalosť,“ prezradila vo videu.
,,Môžu to byť extrémne pracovné podmienky, môže to byť dieťa, môže to byť rodič, môže to byť rozvod,“ pokračovala.
,,Ale zvyčajne boli v nejakom extrémnom strese, o ktorom vieme, že ovplyvňuje celú os hypotalamus-hypofýza a produkciu kortizolu. A extrémna produkcia kortizolu prispieva k tomu, ako rakovina rastie.“
Os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) je komunikačný systém medzi tromi orgánmi – hypotalamom mozgu, hypofýzou a nadobličkami umiestnenými na vrchu obličiek.
Príliš veľa kortizolu zvyšuje riziko zdravotných problémov
Stres aktivuje os HPA – a ak je to spôsobené situáciou, ktorá je mimo vašej kontroly alebo traumatická, bude mať za následok vyššie než normálne hladiny denného uvoľňovania kortizolu.
A keď ste v strese po dlhú dobu, v podstate to znamená, že váš boj sa nikdy nezastaví, čo je zlá správa, pretože výskum ukázal, že príliš veľa kortizolu môže vo vašom tele skutočne spôsobiť zmätok.
Môže zvýšiť riziko zdravotných problémov, ako sú srdcové choroby, pľúcne problémy, obezita, úzkosť, depresia a ďalšie, ako aj spôsobiť kožné ochorenia súvisiace so stresom v dôsledku hyperaktivity hormónov osi HPA v mozgu.
Ak je vaša HPA bežne aktivovaná, môže to narušiť váš imunitný systém a ovplyvniť jeho schopnosť ničiť škodlivé bunky – vrátane rakovinových.
Navyše, ak sa pravidelne cítite v strese a následne pociťujete preťaženie kortizolom, môže to spôsobiť chronický zápal, ktorý môže poškodiť aj vaše bunky a spôsob ich fungovania.
Podľa Dr. Lee Erin Connelly tieto dva faktory ,,hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku rakoviny, metastázovaní a zvyšujú riziko recidívy.“
,,Nadbytok týchto hormónov môže byť priamo karcinogénny tým, že potláča imunitnú funkciu, podporuje zápal a inhibuje normálnu funkciu buniek. Liečba a zmiernenie stresu by mala byť najvyššou prioritou pri liečbe rakoviny,“ povedala.
,,Stresové hormóny, ako je kortizol a adrenalín, sa zvyšujú v reakcii na vnímané stresory. Hrajú úlohu v reakcii „bojuj alebo uteč“ a pomáhajú mobilizovať energetické rezervy, zvyšujú srdcovú frekvenciu a krvný tlak a sústreďujú sa na okamžité hrozby“, povedala odborníčka na rakovinu.
,,Stresové hormóny sú absolútne nevyhnutné, pretože umožňujú telu efektívne reagovať na stresové situácie a zabezpečujú nám prežitie.“
Prevencia rakoviny
Ľuďom odporučila, aby trávili čas na slnku, snažili sa prijímať všetky potrebné živiny a vitamíny prostredníctvom stravy, mali dostatok spánku, obmedzili vystavovanie sa toxínom a chodili na časté prechádzky, aby si oddýchli.
Odborníci sa rozchádzajú v názore na to, koľko stresu zvyšuje riziko rakoviny a či je priamou príčinou.
Hoci profesorka Melanie Flintová, ktorá sa na univerzite v Brightone špecializuje na výskum súvislosti medzi stresom a rakovinou, si myslí, že súvislosť určite existuje.
V súčasnosti skúma, ako behaviorálny stres ovplyvňuje iniciáciu rakoviny, progresiu a reakcie na liečbu drogami po preukázaní, že DNA môže byť poškodená v dôsledku stresu, čo vedie k bunkovej transformácii.
Avšak na druhej strane Cancer Research hovorí, že stres „nezvyšuje priamo riziko rakoviny“.
,,Niektorým ľuďom však môže byť ťažšie udržať si zdravie v stresujúcich obdobiach, čo môže viesť k zvýšenému riziku rakoviny,“dodáva.
,,Najlepšie štúdie sledovali mnoho ľudí už niekoľko rokov. Nenašli žiadny dôkaz, že tí, ktorí sú pod väčším stresom, majú väčšiu pravdepodobnosť, že dostanú rakovinu. Niektorí ľudia sa pýtajú, či stres spôsobuje rakovinu prsníka.“
,,Celkovo však dôkazy o tom boli slabé. A veľká štúdia viac ako 100 000 žien v Spojenom kráľovstve v roku 2016 nepreukázala žiadne konzistentné dôkazy medzi stresom a rakovinou prsníka.“
Leave a Reply