Za dlhé roky svojej kňazskej služby som stretol mnoho ľudí. Niektorí prežívali veľkú radosť, iní niesli na svojich pleciach kríž, ktorý by mnohí z nás nedokázali uniesť.
Ale na jedno stretnutie v nemocnici nikdy nezabudnem.
Prišiel som navštíviť chorých a pomodliť sa s tými, ktorí o to stáli. Na jednej izbe ležal starší muž, ktorému lekári diagnostikovali rakovinu.
Keď som vstúpil, počul som, ako nadáva. Preklínal svoj život, chorobu, lekárov, dokonca aj samotného Boha.
„Otče, kde bol ten váš Boh, keď som ochorel? Celý život som pracoval, nikomu som nič zlé neurobil! A teraz mám zomrieť?“ povedal nahnevane.
Sadol som si vedľa jeho postele a chvíľu som mlčal.
Potom som mu položil jednoduchú otázku:
„A myslíte si, že keď budete každý deň preklínať svoj život, bude sa vám ľahšie niesť vaše utrpenie?“
Muž sa na mňa pozrel. V očiach sa mu zaleskli slzy.
„Nie, otče. Ale ja sa tak veľmi bojím.“
V tej chvíli som pochopil, že za jeho hnevom sa neskrýva zloba, ale obrovský strach.
Chytil som ho za ruku a povedal:
„Syn môj, Boh od vás nežiada, aby ste predstierali, že vás nič nebolí. Môžete plakať, môžete sa pýtať prečo. Ale nedovoľte, aby vám choroba vzala aj pokoj vašej duše.“
A práve tu je niečo, čo by som chcel povedať každému človeku.
Naše slová majú veľkú moc. Môžu zraniť, ale aj potešiť. Môžu v nás živiť hnev alebo nám pomôcť nájsť pokoj.
Neznamená to, že nadávanie spôsobuje rakovinu. Rakovina je vážne ochorenie, ktoré má zložité biologické príčiny. Rovnako nie je pravda, že človek ochorie preto, lebo má málo viery alebo sa nedostatočne modlí.
Ale spôsob, akým hovoríme o svojom utrpení, môže ovplyvniť to, ako ho psychicky prežívame.
Keď som toho muža navštívil o niekoľko dní neskôr, bol pokojnejší.
„Otče,“ povedal mi, „choroba nezmizla. Ale začal som sa každý večer modliť. Už sa toľko nehnevám. A prvýkrát po dlhom čase som sa pokojne vyspal.“
Vtedy som si uvedomil, aký vzácny dar môže byť vnútorný pokoj.
Pamätajte si jednu vec: Nie každú chorobu dokážeme poraziť, ale ani v utrpení nemusíme stratiť vieru, lásku a nádej.
Ak dnes prechádzate ťažkým obdobím, skúste namiesto hnevu vysloviť túto krátku modlitbu:
„Pane Bože, Ty poznáš moje bolesti, moje obavy aj moje slzy. Daj mi silu niesť to, čo nedokážem zmeniť. Osloboď moje srdce od hnevu a naplň ho pokojom. Veď ma v ťažkých chvíľach a nedovoľ, aby som stratil nádej. Amen.“
A nezabúdajte: Boh nie je iba pri tých, ktorí sú zdraví a šťastní. Je blízko aj tým, ktorí plačú, trpia a boja sa zajtrajška.
Niekedy sa totiž nezmenia naše okolnosti, ale zmení sa naše srdce. A aj to môže byť začiatkom veľkého uzdravenia duše.
Leave a Reply