Narodili ste sa pred rokom 1990? Potom si toto určite prečítajte…
Tí, ktorí sa narodili pred rokom 1990, sú ako hrdinovia hollywoodskych filmov. Je to skutočný zázrak, že vôbec prežili! Vyrastali bez detských autosedačiek, každý mohol ľahko otvárať liekovky a chemikálie a bicyklovali sme bez prilieb či chráničov lakťov… Pili sme vodu z vodovodu, nie balenú minerálku…
NIKDY SME SA NENUDILI…
…a dokonca sme sa hrali vonku bez dozoru. Keďže sme nemali mobilný telefón, naši rodičia nám nemohli neustále posielať ustarané správy, ale vedeli, že žijeme! Hoci sme sa hrali v prachu a tráve po pás, alergiu sme nedostali, ani sme netušili, že peľ a ambrózia na nás môžu mať taký vplyv! Ak sme sme sa zranili, bola to naša chyba a nestala sa z toho žaloba o náhradu škody.
RÁDI SME JEDLI
…ale naše jedlo denne obsahovalo násobky smrteľnej dávky všetkého, čo je teraz na „zakázanom zozname“ fitness guru. O školskej jedálni ani nehovoriac… Ale zázrakom sme prežili… Hoci v kakau neboli vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa Bedeko a veľmi sme ho milovali. Pili sme sirup Sobi, vyrobený z koncentrovaného cukru, bez sladidiel! Zrelé ovocie sme si zo stromu obrali sami a bolo mimoriadne zriedkavé, že sme si ho pred konzumáciou umyli.
V TOM ČASE SME BOLI PRIATEĽMI!
Len sme prešli okolo, zazvonili na zvonček a zavolali sme ich, aby si išli zahrať futbal, ping-pong, alebo sa len tak vyblázniť na ulici… Len sme išli, rodičia nás nemuseli nikam voziť a čakať. .. A predsa sme tu.
Veľakrát sme sa bili rôznymi palicami, hádzali po sebe loptičky, ale prežili sme. Škrabance sa zahojili a oči sme si nepovypichovali.
Do hry mohli vstúpiť len tí, ktorí v tom boli dobrí. Tí, ktorí nedokázali kopnúť do lopty, tak neboli zaradení do futbalového tímu a mohli sa buď len pozerať, ako hráme, alebo si nájsť inú hru, iných spoluhráčov.
LÁSKU sme v televízii nepozerali, len sme ju prežívali. Srdce nám po prvom bozku išlo vyskočiť z hrude a cítili sme, že je to niečo krásne, nikto nám to nemusel vopred vysvetľovať!
Ak ma učiteľ postavil do kúta alebo mi dal na zadok, nevolali sme políciu, nezastrelili sme ho a nepovedali sme to ani rodičom. Naučili sme sa základné ľudské hodnoty, pochopili sme a vedeli sme, čo znamená POVINNOSŤ, VINA, POCIT A ZODPOVEDNOSŤ.
Samozrejme, boli sme hrdinovia, čo je pre dnešných mladých ľudí ťažké pochopiť – ak to vôbec chcú pochopiť!
Čo si o tom myslíte? Zdieľajte tento príspevok s priateľmi!
Leave a Reply