Pokiaľ sme mladí, zdraví a plní síl, zriedka niečoho ľutujeme. Však budeme mať dostatok času, aby sme veci napravili. Ale čo ak nie?
Istá Američanka Bronnie Ware, sa rozhodla zmeniť dlhoročné zamestnanie, ktoré ju nenapĺňalo a začala sa venovať starostlivosti o chorých ľudí, ktorí už nemali šancu na uzdravenie.
Každý deň bola v styku s pacientami, ktorí svoj život už prežili. Naslúchala ich príbehom a životných príhodách. Došla k niekoľkým zaujímavným postrehom a podelila sa o ne na svojom blogu. Hovorí o 5 najčastejších veciach, ktoré ľutovali jej pacienti.
1) Ľutujú, že nemali dosť odvahy, aby svoj život prežili tak, ako chceli oni, a nie ako chceli iní
To je vôbec najrozšírenejší druh ľútostí umierajúcich ľudí. Uvedomujú si, že život už prežili a keď sa pozrú naspäť, vidia svoje sny a plány, ktoré zostali len snami a plánmi. Väčšine z nich sa nepodarilo zrealizovať ani polovicu toho, o čom túžobne snili. U jedných bola dôvodom snaha vyjsť prianiam svojich blízkych alebo známych, u iných proste obyčajná pasivita.Zdravie dáva ľudom slobodu. K pochopeniu tejto pravdy však bohužiaľ dochádza až vtedy, keď to už neplatí.
2) Ľutujú, že príliš veľa pracovali.
Najrozšírenejšia ľútosť u mužských pacientoch. Ponorenie do víru každodennej práce vôbec nevnímali, ako dospeli ich deti, ako oni sami zostarli, ako sa vytratili ich vzťahy s najlepšími priateľmi. Podobnú ľútosť vyslovovali aj niektoré ženské pacientky.
3) Ľutujú, že nemali dosť odvahy aby priznali svoje city.
Mnoho z pacientov skrývali svoje skutočné city, len aby zachovali priateľské vzťahy k iným ľudom. V dôsledku toho zmenili svoj život v sprostredkovanú existenciu a nikdy sa nestali tým, kým chceli v skutočnosti byť. Mnoho ochorení, ktoré sa u nich neskôr objavili, boli dôsledkom práve tej horkosti a pocitu ublíženia, ktoré sa rozhodli nedať najavo.
4) Ľutujú, že neudržovali vzťahy s priateľmi
Mnohí až v posledných dňoch, hodinách a minútach svojho života pochopili, ako dôležití sú pre nich priatelia. Bohužiaľ však veľmi často k tomuto poznaniu došli až príliš neskoro, kedy sa už priatelia nedali vyhľadať. Uvedomili si, že šnúra drobných všedných záležitosti ich omotala natoľko, že nedokázali si nájsť ani chvíľku pre tých, s ktorými sa pôvodne nechceli rozísť do konca života. Väčšina ľutovala, že nevyvinuli dosť úsilia a nevenovali dosť času udržovaniu vzťahov so svojimi priateľmi. Keď teda boli na odchode, začalo im byť ľúto za starými priateľmi.
5) Ľutujú, že si nedovolili byť viac šťastní
Je to zvláštne, ale práve to je veľmi častá príčina ľútosti. Mnoho ľudí si až na samom konci svojho života uvedomia a príjmu fakt, že šťastie je voľba. Celý život sa prispôsobovali vymysleným šablonám a žili v zajatí svojich starých zvykov. Už zažitý emocionálny a fyzický stav sa im zdal pohodlný a tým sa stali jeho otrokmi. Strach zo zmeny ich nútil tváriť sa sami pred sebou a pred inými ako ľudia, ktorí sú so všetkým spokojní, a pritom si v hĺbke duše priali sa pustiť do nového úplne iného života.
Záver:
Asi len ťažko sa môže človek žijúci dnes a teraz s vedomím, že celý život má pred sebou, zamyslieť na podobnými vecami. Zapamätajte si teda tieto ľútosti a snažte sa prežiť každý deň tak, aby ste neboli ničomu podobnému vystavení.
Leave a Reply