Nechajte hnačku doma: Cestovateľské rady, ktoré fungujú.

Cestovateľská hnačka trápi turistov aj toto leto: Ako sa chrániť pred najčastejším zdravotným problémom na dovolenke.

Letné dovolenky sú pre mnohých časom oddychu, cestovania a poznávania nových krajín. No s teplom a zmenou prostredia prichádza aj menej vítaný hosť – cestovateľská hnačka. Tento zdravotný problém každoročne postihuje milióny ľudí po celom svete a podľa odborníkov býva najčastejšie spôsobený kontaminovanou potravou alebo vodou.

Problém, ktorý môže pokaziť celú dovolenku.

Cestovateľská hnačka je infekčné ochorenie tráviaceho traktu, ktoré sa objavuje najmä počas ciest do zahraničia. Prejavuje sa hnačkou, nevoľnosťou, vracaním, kŕčmi v bruchu a niekedy aj horúčkou. Príznaky zvyčajne začínajú dva až tri dni po príchode do cieľovej destinácie, no môžu sa objaviť aj po návrate domov.

„Riziko je najvyššie pri konzumácii surových alebo nedostatočne tepelne upravených potravín, nepasterizovaných mliečnych výrobkov, morskej stravy a vody z vodovodu. Obzvlášť rizikové bývajú pouličné stánky s jedlom,“ uvádzajú odborníci.

Kde číhajú baktérie a vírusy.

Za väčšinou prípadov stoja baktérie ako Escherichia coli, Shigella, Salmonella či Campylobacter. Menej často sú príčinou vírusy (napr. rotavírusy) alebo parazity (napr. Giardia). Tieto patogény sa do tela dostávajú najčastejšie ústami – cez kontaminované potraviny, nápoje alebo špinavé ruky.

Infekcia sa môže šíriť aj nepriamo, dotykom kontaminovaných povrchov ako sú kľučky, mobilné telefóny či hračky, odkiaľ sa baktérie ľahko prenesú na ústa.

Prvá pomoc a prevencia.

Pri miernejších prípadoch si môže cestovateľ pomôcť aj sám. Základom je dostatočný príjem tekutín – odporúča sa vypiť 2 až 3 litre denne, najmä formou rehydratačných roztokov, vývarov alebo čaju. Počas prvých 24 hodín je vhodné obmedziť pevnú stravu a neskôr zaradiť ryžu, sucháre, krekry či toasty. Bežnú stravu a čerstvé ovocie možno postupne zavádzať po 2–3 dňoch.

Podľa lekárnikov by v cestovnej lekárničke nemali chýbať:

rehydratačné roztoky,
lieky proti hnačke (napr. s obsahom loperamidu – používať opatrne),
probiotiká – najmä také, ktoré prežijú vysoké teploty a kyslé prostredie žalúdka,
lieky proti nevoľnosti,
prípadne antimikrobiálne prípravky, ak ich odporučí lekár.

„Pri závažných alebo pretrvávajúcich príznakoch je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc, najmä ak ide o deti, starších ľudí alebo osoby s oslabenou imunitou,“ upozorňujú zdravotníci.

Ako predchádzať problémom?

Základom prevencie je dôsledná hygiena – časté umývanie rúk, konzumácia len balených nápojov, vyhýbanie sa ľadu v nápojoch a výber overených stravovacích zariadení. Vyplatí sa tiež cestovať pripravený – s vlastnou lekárničkou a znalosťami základnej prvej pomoci.

Aj keď cestovateľská hnačka zvyčajne nie je vážna, môže pokaziť niekoľko cenných dovolenkových dní. Prevencia, opatrnosť a včasná reakcia môžu pomôcť udržať trávenie pod kontrolou a užiť si dovolenku bez nepríjemností.