Keď zistila, že má kovid, bola prekvapená. Chránila seba a očakávané dieťa, ako najlepšie vedela. S nikým sa veľmi nestýkala a vzhľadom na svoj stav bola viac než opatrná. „Preto som bol taký prekvapený. Nevedela som, kde by som ho mohla získať,“ hovorí Monika. Mala klasický priebeh: silné prechladnutie, potom horúčka a kašeľ. Po čase stratila chuť a čuch. „Bola som v 30. týždni tehotenstva.
Nemohla som znížiť horúčku a záchvat kašľa trval vždy dvadsať minút. Na druhý deň som zavolala praktickému lekárovi, ktorý mi povedal, že nemôžem užívať nič okrem paracetamolu. Nanešťastie mi nepomohol. Keď bol môj stav stále rovnaký, začala som sa obávať, či to môže mať vplyv na dieťa. Navyše mi začalo tvrdnúť brucho a necítila som žiadny pohyb, vtedy som začala volať do nemocníc, pretože praktický lekár a gynekológ si ma prehadzovali ako horúci zemiak,“ hovorí o svojej anabáze s lekármi. Bola veľmi sklamaná ich prístupom, ale nemala čas a vzala veci do vlastných rúk.
Bola veľmi vystrašená
„Po kontaktovaní rôznych nemocníc som nakoniec zavolala do nemocnice v Horoviciach, kde ma okamžite prijali. Počas celého vyšetrenia, ktoré trvalo 45 minút, sa dieťa nepohlo. Začala som sa pripravovať na veľký problém. Je však možné sa na to pripraviť? V tej chvíli som necítila žiadne emócie, bola som úplne vypnutá. Navyše mám HELLP syndróm, problém so zrážaním krvi, takže ma okamžite vzali na operačný sál. Mohla som len zavolať svojmu priateľovi a povedať mu, že je to zlé a že neviem, či to zvládneme. Plakal do telefónu…,“ opisuje mladá žena. Potom si už pamätá len anestéziu. Keď sa začala spamätávať, počula vetu: „Je to chlapec.“
Odlúčenie od syna
Po pôrode ju preložili na kovidové oddelenie, kde bola 14 dní. „Okrem toho som mala ľavostranný zápal pľúc a malého som celý čas nevidela. Teraz je to už mesiac, čo sme boli v nemocnici, a chlapček je v inkubátore v poriadku. Ale kvôli všetkému, čo sa stalo, som musela začať spolupracovať so psychológom. So synom som si vôbec nevytvorila vzťah. Keď bol môj priateľ pozitívny, prvých pár dní sme ho kvôli chorobe vôbec nevideli. Neviem, aké to bude mať dôsledky, ale verím, že sa to časom zlepší. Myslím si, že je veľmi dôležité byť s dieťaťom v prvých dňoch po pôrode, ale bohužiaľ sme nemohli. Každopádne som veľmi rada, že sa to všetko podarilo. Nechcem si ani predstaviť, že by to bolo inak,“ uzatvára novopečená mamička. Dúfa, že budúcnosť celej jej rodiny bude na vysnívanej ceste. Hovorí, že pôvodne jej povedali, že bude mať dievčatko, takže bola prekvapená, ale to teraz nie je dôležité. Dôležité je, že ona, jej priateľ a ich syn sú zdraví.
Čo hovoria odborníci?
MUDr. Milena Dokoupilová, primárka novorodeneckého oddelenia
AKÉ BOLI NAJVÄČŠIE OBAVY DIEŤAŤA PO NARODENÍ?
Jeho vstup do života nebol úplne bezproblémový. Chlapec sa narodil v termíne ťažkej nezrelosti 30+1, akútnym cisárskym rezom. Na pôrod bol úplne nepripravený a nemali sme čas podať mu kortikosteroidy na navodenie pľúcnej zrelosti. Už na pôrodnej sále potreboval ventilačnú podporu s pozitívnym tlakom a kyslíkom prostredníctvom resuscitátora. Na oddelení bol potom chlapec napojený na ventilátor s distenznou podporou (nCPAP) a počas prvých 24 hodín vyžadoval opakované podávanie surfaktantu priamo do pľúc. Ide o látku, ktorú spontánne produkujú zrelé pľúca a ktorá zabraňuje kolapsu pľúcnych komôr na konci výdychu. Adekvátna produkcia samotného surfaktantu je zvyčajne zabezpečená až od 32. týždňa tehotenstva.
MUDr. Leoš Teslík, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia
AKO PREBIEHA PÔROD A NÁSLEDNÁ STAROSTLIVOSŤ O COVID POZITÍVNE MATKY?
Pôrody kovid pozitívnych matiek sa uskutočňujú v izolovanom pôrodnom boxe s oddelenou klimatizáciou a ventiláciou. Po pôrode sa hospitalizácia uskutočňuje na izolačnom oddelení na oddelení šestonedelia. Samotný pôrod a následná hospitalizácia prebiehajú za prísnych hygienických a epidemiologických podmienok, so všetkými bezpečnostnými opatreniami vrátane používania ochranných pomôcok.
Leave a Reply