„Kedysi som mala so svojím dieťaťom skvelý vzťah, ale v poslednom roku sa môj 16-ročný syn odcudzil a nechce sa so mnou toľko rozprávať. Myslela som si, že je to len fáza života. Ale potom prišiel s touto náhlou vetou: Som gay, mami! Nevedela som, čo mám povedať, vôbec som to nečakala. Najradšej by som utiekla a chvíľu ho nevidela!
Otázka homosexuality je v súčasnosti veľmi diskutovanou témou. Hoci sa môže zdať, že dnešná mladá spoločnosť je touto myšlienkou úplne posadnutá a väčšina z nich inklinuje k tomuto typu sexuality len preto, aby bola in, opak môže byť pravdou. Pre mnohých tínedžerov, ktorí pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, je stále ťažké vyjsť na verejnosť. Ale nikdy by som si nemyslel, že aj môj syn je homosexuál.
Priznať si, že ste lesba alebo gej, môže byť ťažké aj pred vlastnými rodičmi. Hoci je to téma, o ktorej sa veľa hovorí, stále je veľmi intímna a čím viac odmietnutia, tým viac môže človeka bolieť.
Nechcem ho stratiť!
Mnohé matky si uvedomujú zložitosť homosexuality a obávajú sa, že by mohli akokoľvek uraziť svoje dieťa. „Na homosexuálov sa môžete pozerať zvrchu, ale akonáhle ide o vaše vlastné dieťa, je to zrazu niečo úplne iné. Milujem ho a rozhodne ho nechcem stratiť. Ale všetko je zrazu také zvláštne. Môžete prečítať stohy kníh o homosexualite, ale keď váš syn zrazu prinesie domov chlapca namiesto dievčaťa, nemôžete sa zbaviť toho zvláštneho pocitu v tele. Zrazu sa cítite akosi divne, možno vám je nevoľno, možno máte strach. Čo robiť?“
Čo by ste mali vedieť
Treba povedať, že vyššie opísané pocity nemusíte zažívať len vy. Ľuďom sa stáva, že keď sa stretnú s niečím, čo nepoznajú a čo im nie je celkom prirodzené, začnú sa toho báť. Ide o to, že si na to čoskoro zvyknete. Prvých pár dní alebo týždňov môže byť prítomnosť dvoch mužov veľmi nepríjemná, ale časom sa tieto pocity vytratia. Uvedomíte si, že je to niečo úplne normálne a že sa s nimi rozprávate, akoby sa nič nedialo. Čo ak si jednoducho nedokážete zvyknúť na to, že váš syn je homosexuál?
Po prvé: zaujmite stanovisko.
Prvým a možno najdôležitejším krokom je zaujať k situácii stanovisko. Súhlasím alebo nie? Táto otázka sa môže zdať ťažká, ale ak si na ňu odpoviete, polovicu boja s vlastným svedomím ste vyhrali. Slovo nie nemusí nevyhnutne znamenať rezolútne odmietnutie vlastného dieťaťa. Nie môže napríklad znamenať, že s tým nesúhlasíte, ale napriek tomu chcete, aby sa vaše dieťa cítilo v rodine prijaté. Zaujmite stanovisko k svojim pocitom, skúste definovať, čo cítite a ako to vidíte.
Po druhé: Hovorte o tom.
Nemusíte o tom hneď hovoriť s vlastným dieťaťom a už vôbec nie do hĺbky. Ak sa stále strácate vo svojich pocitoch, môžete sa o tom porozprávať napríklad so psychológom. Alebo poznáte niekoho, kto je gej alebo lesba? Mohli by ste ho osloviť a pokúsiť sa s ním o tom diskutovať. Možno vám bude môcť objasniť situáciu skôr, ako sa dostanete do sporu s vlastným dieťaťom.
Je tiež dobré stanoviť synovi jasné hranice. Niečo v zmysle: „Rešpektujem, kto si, ale nechcem, aby si to predo mnou dával najavo, nechaj si intímne veci v súkromí. S takýmto pravidlom vám bude v ich spoločnosti určite o niečo ľahšie.
Po tretie: Tolerujte to
Tolerancia je v tomto prípade kľúčová a bez nej sa ďaleko nedostanete. Majte na pamäti, že vaše dieťa k vám bolo úprimné a dúfa, že ho prijmete také, aké je. Či chceme alebo nie, toto je kľúčová vec vo výchove. Vaše dieťa sa nezmení. Vzťah s ním však môže byť stále rovnaký ako predtým. Možno ešte lepšie. Tolerancia medzi deťmi a rodičmi má svoje miesto a vďaka nej môžeme mať krajší život.
Ako by ste sa zachovali vy ako rodič v tejto situácii…
Leave a Reply