Sme fotografická rodina už roky, čo si len pamätám. Táto záľuba siaha až k našim predkom. Aj preto máme dosť albumov, na ktoré si môžeme zaspomínať. Len nie sú kompletné. Niekto chýba. Vždy sme sa fotili na narodeninových oslavách, výletoch, dokonca aj na pohreboch. Nikto to nepovažoval za nevhodné. So zosnulým sa rozlúčite a urobíte si fotografie na pamiatku. A prečo nie, tak sa majú tvoriť kroniky.
Zachytíte všetko, čo je dôležité. A potom pridáte obyčajné snímky obyčajných okamihov, aby ste ich vylepšili. Nespoliehajte sa na svoju pamäť, niektoré spomienky sú príliš hlboké a len pripomienka fotografie ich oživí.
Záhadná postava v krabici
Máme dvadsaťštyri takýchto priečinkov na fotografie. A som si istá, že nie všetky dôležité obrázky sa v nich ocitli. Prečo by sme mali mať niekoľko škatúľ fotografií navyše? Z nejakého dôvodu sa jednoducho nezmestili do albumov. Pravdepodobne ide o nejaký druh rodinnej cenzúry, pomyslela som si, ale nejako som nepátrala po dôvodoch. Hoci som vedela, že jeden príbuzný si miesto v albume rozhodne zaslúži.
Zvedavá mládež
Až kým sa do škatúľ neponorila moja vnučka, moja menovkyňa. „Babička,“ prišla s otázkami a niekoľkými škatuľami. „Kto je Vilda? Nikdy som ho nevidela v žiadnom albume. Je súčasťou rodiny? Nikto o ňom nikdy nehovoril.“ Naše rodinné stretnutia boli bez Vildeho. Museli. Strýko Vilda jednoducho zmizol z nášho rodinného kruhu.
Strýko Vilda zmizol
Môj otec o ňom nikdy nehovoril, hoci bol jeho brat. Len raz mi mama spomenula Viléma. Bol jej veľkou láskou, ale potom prišiel môj otec a bola to ešte väčšia láska a medzi bratmi to zaiskrilo. Keby to bolo v časoch bojov, pravdepodobne by sa pobili alebo zastrelili. Pravdepodobne naozaj bojovali. Potom Vilda odišiel na hranice.
Kúsky minulosti
Vendulka sa stále niečo pýtala, ale ja som jej nemohol povedať nič viac. „Kto vie viac?“ bola zvedavá. „Dedko?“ Pokrútila som hlavou. „Pokiaľ to nie je moja mama,“ povedala som váhavo. „Ale ona nebude chcieť hovoriť.“ Wendy má rada svoju prababičku, preto trochu zaváhala.
„Myslíš, že jej to bude vadiť?“ Pohladila som dievča po vlasoch. „O niektorých veciach sa u nás doma nehovorí už roky. Ale možno sa ti naskytne príležitosť opýtať sa.“ Wendy starostlivo skladala čriepky minulosti. A vždy sa dostala do bodu, keď bolo najlepšie opýtať sa mojej mamy.
Chvíľa úprimnosti
Keď sa blížila oslava maminých narodenín, Vendulka sedela na verande mojej prababky. „Čo by si chcela, babička?“ Spýtala sa. „Naozaj, najviac zo všetkých! Čo by to bolo?“ Mama sa zahľadela do diaľky. „Kiež by sa tí dvaja už konečne udobrili,“ vzdychla si. Po chvíli ticha začala svojej pravnučke rozprávať príbeh o dvoch chlapcoch, ktorí milovali jedno dievča.
„Boli to bratia. Jeden druhého nepustil. Páčili sa mi a jedného dňa som sa do nich zamilovala. Volal sa William. Vždy bol skôr dobrodruhom, sníval o ceste okolo sveta. Keď sa však jedného dňa objavil na plese so svojím bratom Matejom, stala sa zvláštna vec. Začala som si viac všímať Mateja. Bol jemnejší, galantnejší. Bláznivo som sa do neho zamilovala. A William by mi to neodpustil. S Matejom sa dokonca pohádali. V tom čase to bolo dosť nepríjemné. Matej mal zlomenú ruku a druhý dlho kríval. Vilém nás oboch preklial a utiekol za kopce, tak sa to vtedy volalo.“
Spomienka na mladosť
Vendulka ponúkla svojej prababičke, aby si spoločne prezreli škatule s fotografiami. Dlho sa rozprávali nad fotografiami, ktoré nesmeli skončiť v albumoch. A mame sa rozžiarili oči šťastím, že sa môže takto vrátiť do svojich spomienok a mladosti. „Vieš, babka,“ povedala mi Vendulka na druhý deň, „nemôžeme to tak nechať. Aj zločiny sú premlčané, tak prečo by sa dedko a Vilda nemohli udobriť. Obaja by mali byť rozumní.“
Dokázala nemožné
Vendulka hneď išla za dedkom a dlho sa rozprávali. Nakoniec jej manžel súhlasil, aby sa jeho vnučka vydala hľadať Wilhelma. Po týždni ho vypátrala v domove dôchodcov. Išla za ním a hneď sa vrátila s Vildou. Povedala, že si to možno rozmyslí. Bratia sa chvíľu pozorovali a potom si podali ruky. Mama mala slzy v očiach a povedala, že ich zmierenie bolo najkrajším narodeninovým darčekom.
Leave a Reply