Mnoho ľudí verí, že dĺžka nášho života závisí predovšetkým od dedičnosti. Štúdie však ukazujú, že skutočný podiel genetickej predispozície na príčinách predčasnej smrti je len 10-20%.
Čo je za zvyšnými 80-90%? Je to naša strava a životný štýl.
Typická strava moderného človeka je hlavnou príčinou predčasnej smrti a chronických ochorení. Dlhý a zdravý život je otázkou voľby.
A čo si vyberáme každý deň? Pre mnohých z nás nie je odpoveď veľmi upokojujúca.
Nerobte paniku! Len štyri jednoduché pravidlá vám môžu predĺžiť život!
Stačí:
- Žiadne fajčenie
- Neprejedajte sa
- Športujte aspoň pol hodiny denne (počíta sa aj o chôdza!)
- Jedzte správne – viac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín , a menej mäsa.
Ak už dodržiavate všetky tieto pravidlá, zvážte, že riziko vzniku cukrovky u vás sa znížilo o 90% a riziko srdcového infarktu o viac ako 80%, pravdepodobnosť mŕtvice ste znížili o polovicu a riziko rakoviny o tretinu.
Teraz trochu o starnutí.
Každá z našich buniek má 46 chromozómov. Na špičke každého chromozómu je malé „veko“ nazývané teloméry. Zakaždým, keď sa naše bunky rozdelia, stratí sa malá časť tohto „veka“. A keď teloméry úplne zmiznú, naše bunky odumierajú.
Teloméry v nás žijú po celý život: ich počet sa začína znižovať hneď, ako sa narodíme, a naďalej klesá, až kým nezomrieme.
V roku 2009 získala americká vedkyňa Dr. Elizabeth Blackburn a jej kolegovia Nobelovu cenu za medicínu za objav telomér.
Zistili, že len tri mesiace na rastlinnej strave v kombinácii s cvičením by mohli výrazne zvýšiť počet telomér.
Ich štúdia trvala päť rokov a ukázala, že počet telomér u tých, ktorí nezmenili svoj životný štýl, sa s vekom predvídateľne znižoval. A počet telomér u tých, ktorí zmenili svoj životný štýl, sa zvýšil.
Na aké choroby najčastejšie zomierajú ľudia v modernom svete? Tu sú štyri hlavné:
1) Srdcové choroby;
2) Alzheimerova choroba;
3) Infarkt
4) Rakovina pľúc.
Ukazuje sa, že zvýšenie množstva rastlinných potravín v našej strave môže znížiť riziko všetkých týchto ochorení.
Dokonca aj malé zmeny v našej strave, ako je zníženie množstva mäsa alebo zvýšenie množstva zeleniny, vedú k významným výsledkom.
Čo by sme mali jesť každý deň, aby sme žili dlhý a zdravý život?
- Listová zelenina – napríklad brokolica; biela kapusta alebo karfiol; reďkovky; žerucha atď.
- Zelené – mladý šalát, šťaveľ, špenát, mangold atď.
- Zelenina: špargľa, repa, paprika, mrkva, kukurica, cuketa, cesnak, huby, cibuľa, tekvica, hrášok, zemiaky, paradajky.
- Strukoviny a výrobky z nich: fazuľa, fazuľa cannelloni, kravský hrášok, sójové bôby, cícer, hrášok, šošovica, tofu, hummus.
- Bobule – vrátane hrozna, černíc, čerešní, malín, jahôd atď.
- Ovocie – ako sú jablká, marhule, avokádo, banány, melón, klementínky, figy, grapefruity, kiwi, citróny, limetky, liči, mango, nektárinky, pomaranče, papája, mučenka, broskyne, hrušky, ananásy, slivky, granátové jablká, mandarínky, melón.
- Ľanové semená – jedna polievková lyžica denne.
- Orechy: mandle, arašidy, vlašské orechy atď.
- Korenie – Každý deň musíte pridať štvrtinu čajovej lyžičky kurkumy do akéhokoľvek iného korenia, ktoré používate.
- Celozrnné výrobky – obilniny, cestoviny, chlieb.
- Voda: Päť – šesť veľkých (340 ml) pohárov denne.
Zdravé potraviny však nie sú všetko! Je potrebné aspoň pol hodiny až hodinu denne, aby ste sa zapojili do miernej fyzickej aktivity, napríklad chôdze a na slnku nazbierali vitamín D.
Nie je to také zložité, však?
Leave a Reply