Zápaly v nosovej sliznici nielenže môžu spôsobiť zníženie čuchu, ale tiež vyvolať zápaly v nervovom systéme a oxidačný stres.
Zabúdanie a problémy s pamäťou
„Neschopnosť vykonávať zložité úlohy, zabúdanie alebo ťažkosti s pamäťou môžu naznačovať problémy so spracovaním informácií. V zriedkavých prípadoch môžu byť tieto príznaky prejavom frontotemporálnej demencie. Postupne sa môžu objaviť problémy s rečou, zmeny správania či úpadok intelektu,“ vysvetľuje neurolog, prof. dr. Dragan Pavlovič.
Na svete trpí Alzheimerovou chorobou viac ako 55 miliónov ľudí, preto je výskum možných príčin a prevencie kľúčový. Aký je vzťah medzi každodennými návykmi a touto chorobou?
Hygiena nosa
„Horná časť nosovej sliznice obsahuje čuchové bunky, ktoré prenášajú signály do mozgu. Tieto oblasti mozgu môžu byť postihnuté neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba. S vekom sa čuch zhoršuje a zápaly môžu poškodiť nervové bunky, čím zvyšujú riziko týchto ochorení,“ uvádza doktor Pavlovič.
Nevhodné návyky, ako čistenie nosa špinavými rukami, môžu do tela zaviesť škodlivé baktérie, ktoré zvyšujú riziko Alzheimerovej choroby. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu hygiena ústnej dutiny, pravidelné čistenie zubov a predchádzanie infekciám.
Rizikové faktory demencie
„Zdravie nosovej sliznice a prevencia zápalov môžu významne znížiť riziko neurodegeneratívnych ochorení,“ dopĺňa doktor.
Medzi ďalšie rizikové faktory patria:
- zvýšená hladina aminokyseliny homocysteínu,
- zle kontrolovaná hladina cukru,
- vysoký krvný tlak.
Na prevenciu sa odporúča mierna fyzická aktivita, mediteránska strava a kontrola zdravotných rizík.
Nové liečebné možnosti
Dr. Pavlovič spomína dva nové typy liekov – monoklonálne protilátky adukanumab a lekanemab, ktoré znižujú hromadenie beta-amyloidových proteínov v mozgu, hlavných spúšťačov Alzheimerovej choroby. Aj keď vykazujú určité klinické prínosy, ich používanie je sprevádzané závažnými vedľajšími účinkami.
Hromadenie proteínov a poškodenie mozgu
Proces hromadenia proteínov vedie k poškodeniu neurónov, zníženiu mozgovej hmoty a ďalším zmenám, ktoré spôsobujú príznaky ako zabúdanie či znížené mentálne schopnosti. Neurodegeneratívne ochorenia, vrátane Parkinsonovej choroby, sú spojené s takýmto hromadením proteínov, čo narúša bežné funkcie mozgu.
V súčasnosti sa skúma až 150 rôznych látok, ktoré by mohli predstavovať potenciálnu liečbu demencie, najmä Alzheimerovej choroby. Hlavné terapie zahŕňajú inhibítory cholínesterázy a antagonisty NMDA receptorov, avšak prevencia zostáva základom.
Boli tieto informácie pre vás užitočné? Zdieľajte tento príspevok s priateľmi!
Leave a Reply