Nedávno skupina kanadských vedcov zistila, že existuje účinná bylina, ktorá dokáže ničiť rakovinové bunky prirodzene a bez vedľajších účinkov! Tieto informácie pochádzajú z University of Windsor, kde vedci študovali účinky púpavy na rakovinové bunky.
Projekt sa začal, keď jeden onkológ objavil súvislosť medzi čajom z koreňa púpavy a nižším rizikom rakoviny.
Pamela Ovadje je doktorandkou na univerzite, ktorá objavila výhody tohto koreňa.
V jednej zo správ povedala: „Jeden z onkológov, ktorí s nami spolupracovali, nám povedal neuveriteľný príbeh ženy s rakovinou, ktorá každý deň pila čaj z koreňa púpavy a jej výsledky sa každým dňom zlepšovali. Okamžite sme začali skúmať tento čaj, aby sme zistili, ako naň reagovali ostatní pacienti, ale boli sme dosť skeptickí. Mysleli som si, že púpava rastie po celom svete, a keby na nej bolo vôbec niečo neobvyklé, ľudia by ju objavili už dávno.“
,,Odkedy sme začali s týmto projektom, dokázali sme v laboratóriu vytvoriť extrakt z púpavy a použiť ho na mnoho druhov rakoviny. Pozorovali sme účinnosť proti leukemickým bunkám, rakovine hrubého čreva a rakovine pankreasu a chronickej myeloidnej leukémii. Zistili sme, že koreň púpavy má veľmi silný vplyv na rakovinové bunky bez poškodenia zdravých buniek. Okrem toho štúdie potvrdili účinnosť tohto prípravku u myší s transplantovanými ľudskými rakovinovými bunkami.“ – hovorí Pamela.
Extrakt z koreňa púpavy bol schválený pre pokusy na ľuďoch v roku 2015 a je v prvej fáze výskumu liečby lymfómu a leukémie. Dr. Sciarra Pandi, biochemik a jeden z lídrov vo výskume, považuje tento extrakt za jeden z najúčinnejších prírodných liekov proti smrteľnej chorobe rakoviny.
„Pre vysoký obsah železa, pomáha púpavový koreň aj pri liečbe anémie a pri únave. Prítomnosť zeaxantínu a luteínu zasa udržiava zrak v dobrej kondícii. Z listov je možné pripraviť čaj či využiť ich priamo do šalátov a polievok.“
AKO TO FUNGUJE?
Extrakt účinkuje tak, že indukuje apoptózu v rakovinových bunkách. Jednoduchším spôsobom spôsobuje, že rakovinové bunky spáchajú samovraždu bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom poškodili zdravé bunky. Aj keď je výskum stále v plienkach, ukázalo sa, že má veľký potenciál a mohol by tvoriť základ budúcej liečby.
Čo si o tom myslíte? Zdieľajte tento príspevok s priateľmi!
Leave a Reply